Marián Hatala

Koľko centimetrov má slovenský meter?

Slovensko nemá rado sebareflexiu. Bráni sa jej. A aby sa mu ľahšie bránilo, cvičí sa vo zvyku uplatňovať výlučne domáce parametre na všetko, čo sa práve pomeriava. Pokusy sa opakujú tak dlho, kým nenastane zdanie splývania a domáce parametre sa nezačnú na nerozoznanie podobať na európske, ktoré Slovákom ešte stále otĺkajú o hlavu tí lepšie a dlhšie osvietení západoeurópania.

Nedávno premiér R. Fico potvrdil, že vláda presadzuje bývalého ministra obrany F. Kašického na post veľvyslanca Slovenska pri NATO. Toho istého Kašického, ktorý svojho času odstúpil z ministerského postu po predražených miliardových tendroch na upratovanie. Vláda promptne odoslala návrh na nového veľvyslanca prezidentovi, nech rozhodne a tohto v súčasnosti len zamestnanca ministerstva zahraničných vecí vyšle na skusy do sveta, lebo ak je dobrý u nás, musí byť rovnako dobrý aj hen v Bruseli. Nad takýmto súčtom mravného relativizmu a predpokladanej neiformovanosti vysokých úradníkov EÚ sa možno iba trpko pousmiať a súhlasiť: Áno, v Bruseli sotva majú taký poriadok, aby nepotrebovali poupratovať.

Mimochodom, tých zopár demisií slovenských súčasných politických špičiek má na svedomí všade obsmŕdajúca a všetko oňuchajúca svorka senzáciechtivých novinárov.

Zákon na ochranu nedotknuteľných?

Ukazuje sa, že imunita a intimita predstaviteľov terajšej politickej špičky“ je stále nedostatočná. Pre spôsoby, metódy i ciele vládnutia práve úradujúcej trojkoalície Smer-HZDS-SNS by sa totiž najviac žiadal pendant v podobe štatútu nedotknuteľnosti ich nositeľov. Najvyšší reprezentanti vlády vidia vo väčšine médií úhlavného, priam triedneho nepriateľa, nie toho, kto si zo zákona plní povinnosť pravdivo a včas informovať, a takto sa spolupodieľa na upevňovaní demokratických zásad v spoločenskom živote krajiny. Keď nieto pomoci, najväčšou pomocou býva svojpomoc. Najnovšie ňou akiste je i tlačový zákon, predkladaný vládnou trojkou a pripravený ministrom kultúry M. Maďaričom. Akoby pochádzal rovno z úradu ideológie a propagandy, ktorý chce, musí mať médiá pod kontrolou. Autori zákona dôvodia, že im ide o ohajobu práva na opravu a práva na odpoveď ako, že sú to opatrenia v prospech obyčajného, radového „bezmocného“, ľavicovo-populistickou vládou vo všetkých pádoch skloňovaného občana. Ibaže ustanovenia obsiahnuté v návrhu zákona vytvárajú neprimerane veľký priestor pre právo na opravu a odpoveď. Podľa nich právo na odpoveď prislúcha dotknutej osobe aj v prípade zverejnenia pravdivej informácie. Takéto právo majú, pravdaže, štátne a iné verejné orgány, čo podstatne zvyšuje rizko zneužitia, pričom redakcia nesmie na zverejnenú odpoveď reagovať.

Len nech si mentorujú a monitorujú!

Novinári, niektoré mimovládne organizácie a OBSE hovoria o obmedzovaní slobody slova, nemecký ľudovecký europoslanec a podpredseda zahraničného výboru EP M. Gahler považuje návrh zákona za útok na slobodu tlače, občianske práva, na základné princípy demokracie, a znepokojuje ho vlažne oficiálne stanovisko hovorcu výkonného orgánu EÚ: „Situáciu monitorujeme.“

Vo Ficovom, Mečiarovom a Slotovom preklade z nemčiny do slovenčiny takýto stav vecí znamená asi toľkoto: Len nech si mentorujú a monitorujú! V čase Mečiarovho vládnutia nám posielali demarše, vylúčili nás z prístupového procesu do EÚ, a predsa sme dnes jej plnoprávnym členom, ktorý nemá najmenšie problémy s plnením maastrichtských kritérií a ktorý už v januári 2009 prijme euro, čo bude znamenať stabilitu a ďalší ekonomický rast krajiny. My, vláda, budeme pokračovať vo „fiškálnej konsolidácii“ a po zavedení eura prijímať „vážne sociálne opatrenia“. A deficit štátneho rozpočtu v roku 2010 stlačíme na 0,8 percenta HDP. Nás sa zdražovanie nedotkne, a ak sa nám doteraz nepodarilo primäť k poslušnosti Slovnaft a znížiť ceny benzínov, určite budeme „regulatívnymi mechanizmami“ kontrolovať neodôvodnené zvyšovanie cien „12 až 15 základných potravín“. Nám nehrozí taká dramaticky vysoká inflácia, aká je v Slovinsku, a ak nás EÚ vyzve, aby sme viac šetrili v rozpočte a zabezpečili vyššiu konkurenciu medzi hypermarketmi, nebudeme viac šetriť a nič nebudeme zabezpečovať. Ak sa raz dostaneme do eurozóny, už nás z nej nik nevystrnadí!

Agónia opozície

Sebavedomie vlády má reálne podlažie, odvíja sa od naskrze sľubných vývojových ukazovateľov: 1) Ficov Smer-Sociálna demokracia má konštantne vysoké preferencie. 2) Strane obnovili členstvo v Strane európskych socialistov. 3) Stav domácej opozície je kritický, ba havarijný.

Pristavme sa pri bode 3 a pripomeňme, že prezídium najsilnejšej opozičnej strany SDKÚ najprv odsúdilo, vzápätí zo svojich radov vylúčilo štrnástich kritikov vedenia a následne rozpustilo miestne zväzy strany v Bratislavskom kraji, kde SDKÚ v posledných parlamentných voľbách podporilo 38 percent voličov (celoslovenská podpora predstavovala len niečo nad 18 percent)… Proti sebe sa na chvíľu postavili rebeli, kritizujúci Dzurindov štýl politiky a stagnáciu voličskej priazne, a dzurindovci, tvrdiaci, že rebélia Štrnástky len zakrývala jej pokus rozbiť nezávislé zamestnávateľské zväzy a vytvoriť provládne, teda kolaborovať s Ficom. Nech už by bola pravda na tej či onej strane alebo uprostred, faktom zostáva, že Dzurindovi sa dlhodobo nedarí riešiť hlavný problém strany, a ním je účinná alternatíva voči Ficovej vláde. Tento politický dlh už narastá o úroky z neplnenia úlohy, ktorú od najsilnejšieho oponenta právom očakávala občiansky zrelšia a demokraticky citlivejšia časť obyvateľstva. Právom sa natíska otázka, či strana zmnoží a revitalizuje vlastné štruktúry do budúcich regionálnych a komunálnych volieb, či si vôbec udrží existujúci vplyv v samosprávach.

A aby opozičnej agónie nebolo málo, aj KDH ohlásilo odchod štyroch svojich poslancov, ktorí sa rozhodli založiť si vlastnú Konzervatívnu stranu. Ak uvážime, že hlavnou agendou tretieho do partie – Strany maďarskej koalície – sú po výmene jej predsedu už len národnostné témy, súčasný stav opozície možno nazvať výzvou Ficovi, aby so svojimi predtanečníkmi a roztlieskavačmi hromadil ešte viac politickej a ekonomickej moci a aby tak robil ako dosiaľ – bezohľadne.

Blúdenie a bludy

Sebavedomie a bohorovnosť súčasnej vládnej garnitúry robí divy s metrom, ktorým sa má konečne pomeriavať aj naša minulosť. Tu sa odfaklí centimeter, tam sa odfaklí centimeter… A výsledok? Nové učivo z dejepisu pre základné školy tvorí historik, ktorý bagatelizuje úlohu J. Tisa pri deportáciách 70 000 slovenských Židov do koncentračných táborov. Je šéfom predmetovej komisie a v alternatívnej učebnici Slovensko v 20. storočí pre posledný ročník základných škôl tvrdí, že prvý slovenský prezident o prípravách na odsun slovenských Židov nevedel, že išlo o Tukovu a Machovu dohodu s Nemeckom, bez vedomia prezidenta a ostatných členov vlády.

Čo tam po tom, že ešte pred tým, ako odišiel prvý transport zo Slovenska (25. marca 1942), rabíni Tisa v memorande datovanom 6. marca 1942 upozornili na dôsledky deportácií, na to, že pôjde o fyzické zničenie Židov na Slovensku. Čo tam po Tisovom prejave na cirkevno-národnej slávnosti Nanebovzatia Panny Márie v Holíčí z augusta 1942, v ktorom je reč o potrebe zbaviť sa večného nepriateľa!

Meter je raz nastavený a jednostaj sa vracia refrén z úvodu úvahy: Slovensko nemá rado sebareflexiu. Bráni sa jej. Viac vlastenectva a pozitívny vzťah k národu, čiže to, čo budú čoskoro obsahovať aj nové učebné osnovy a Štátny vzdelávací program z dielne SNS a Matice slovenskej, znamená, že tí, čo nevidia a nepočujú, budú ostatným vytierať zrak a sluch, celkom ignorujúc povedzme poslednú správu amerického ministerstva zahraničných vecí o stave ľudských práv v roku 2007. Podľa nej na Slovensku „rastie podpora fašistického slovenského štátu z obdobia druhej svetovej vojny, ktorý umožnil deportáciu desaťtisícov slovenských Židov do koncentračných táborov“.

Otázka Odkiaľ a kam kráčame? má na Slovensku skôr podobu odpovede Odkiaľsi, kamsi. Minulosť je nejasná, budúcnosť neurčitá, vedomie širších súvislostí hmlisté, inými slovami – ideálne podmienky trebárs na oslavu 15. marca na jednom z bratislavských cintorínov, kde si možno pripomenúť 69. výročie vzniku vojnového Slovenského štátu pri hrobe vtedajšieho prezidenta. S kým? So Slovenskou pospolitosťou, ktorú už nemožno obviňovať z pravicového extrémizmu a ktorú súd už nemôže zakázať, lebo tá nie je viac politickou stranou, ale občianskym združením. Pre istotu. Na takýchto oslavách sem-tam počuť, že „vojnový slovenský štát vznikol z vôle slovenského ľudu a slovenského národa“.

Bože, ak je toto vôľa slovenského ľudu a národa, nech sa nedeje.

Marián Hatala

Obsah Listů 2/2008
Archiv Listů
Autoři Listů

Marián Hatala

Koľko centimetrov má slovenský meter?

Zákon na ochranu nedotknuteľných?

Len nech si mentorujú a monitorujú!

Agónia opozície

Blúdenie a bludy

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu