Marián Hatala

Ako sa Fico špacíruje po Husákovom korze

Človek sa promenáduje sem a tam po Európe, a v tej mäteži rečí k nemu z hĺbky 70. rokov minulého storočia odrazu doľahne hlas prikazujúci nevysvetľovať si hranice ako korzo a Európu ako spoločný, multikulturálny priestor.

Reč je o oficiálnom vyhlásení, v ktorom sa uvádza, že „vláda SR je vládou suverénnej krajiny a jednoducho nemôžeme dovoliť, aby sem chodili najvyšší predstavitelia iných krajín, najmä z Maďarska, a aby sa na juhu Slovenska správali tak, ako keby boli na severe Maďarska“. Predseda vlády R. Fico potom pred novinármi predniesol svoje očakávanie, že sa použijú štandardné protokolárne a diplomatické nástroje, aby „prezident Maďarskej republiky bol vykázaný do priestoru, do ktorého patrí, pokiaľ ide o súkromné či oficiálne návštevy Slovenska“.

Politika – vec súkromná?

László Sólyom si v poslednom čase zvykol takpovediac súkromne navštevovať juh Slovenska, kde žije asi polmilionová maďarská menšina. Najprv sa (v Diakovciach) zúčastnil na oslavách sviatku maďarského patróna svätého Štefana, neskôr (v Komárne) odhalil sochu uhorskému kráľovi Ondrejovi II. a rokoval s lídrom opozičnej Strany maďarskej koalície (SMK) P. Csákym. Ten ako súkromná osoba s predsedníčkou maďarského parlamentu K. Sziliovou stihol odhalenie pamätného stĺpa pri príležitosti 60 rokov od vysídlenia maďarských rodín z bratislavskej mestskej štvrte Podunajské Biskupice i otvorenie výstavy Never Again: 1945–48.

Pripomeňme, po prvé, že aj politik je len človek a má právo tak ako každý cestovať, kam chce a kedy chce. Ak sú vnútorné pomery navštíveného štátu usporiadané, nemôže ním otriasť nijaká návšteva politika. Po druhé: návštevu hlavy iného štátu sotva možno chápať ako súkromný akt a spojenie „vykázať niekoho“ pripomína Husákov slovník, nie slovník politika, ktorého strana (Smer) sa oficiálne usiluje o znovuobnovenie členstva v rodine európskych socialistov.

Stále sa ochladzuje

Súčasné slovensko-maďarské vzťahy sú na bode mrazu a hrozí ďalšie ochladzovanie. Na jednej strane historické traumy (Trianon, Benešove dekréty), nacionalizmus, resentimenty a neobyčajná súdržnosť materského národa s „neodmaďarčiteľnými“ menšinami obdivuhodnej vnútornej integrity, ktorá nachádza svoje plné vyjadrenie v ústave a v zahraničnopolitickej koncepcii Budapešti. Na druhej strane ešte pred pár rokmi nehistorický národ, ktorý je po nadobudnutí samostatnosti mierne dezorientovaný uprostred sebaidentifikačného procesu, nerozhodne postávajúc pred vlastnými dejinami a výzvami budúcnosti.

Ak nedávnu minulosť vzájomných vzťahov ťažili kauzy ako vodné dielo Gabčíkovo, krajanský zákon, opakované a spravidla kontroverzné požiadavky maďarskej menšiny na väčší kus samosprávy, tradične vulgárne výroky národniara J. Slotu, študentka maďarskej národnosti Hedviga Malinová…, tie najsúčasnejšie sú už onakvejšieho kalibru, keď už prestáva byť jasné, kto sa bráni a kto útočí, kto fackuje a kto je práve fackovacím panákom.

Zdá sa, akoby dnešná SMK pôsobením v opozícii a výmenou svojho predsedu načisto rezignovala na otázky, ktoré reprezentovala a riešila v časoch, keď ešte bola súčasťou Dzurindovej vlády. Téma členstva v NATO a EÚ pominula, zostali len národnostné ciele Maďarov a sčasti frustrácia, že po toľkých rokoch neurčuje s koaličnými partnermi tón slovenskej politiky. Už v lete predseda strany P. Csáky avizoval, že do parlamentu predloží návrh na odškodnenie obetí Benešových dekrétov, otvárajúc a riskujúc tak osamotenosť SMK na domácej politickej scéne, keďže okrem koaličných strán takýto návrh rázne odmietli aj jej partneri v opozícii – Dzurindova SDKÚ-DS i Hrušovského KDH.

Očakávané akcie a reakcie

Reakcia NR SR bola očakávaná a rýchla. Najvyšší zákonodarný zbor sa uzniesol na tom, že právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli povojnovými rozhodnutiami orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné. Za takto znejúcu deklaráciu (pochádza z dielne poslancov Slovenskej národnej strany) zdvihlo ruku 120 poslancov, teda všetci okrem dvadsiatky maďarských kolegov.

Maďarská reakcia bola rovnako očakávaná a rýchla. Premiér F. Gyurcsány vyslovil poľutovanie, opozičný Fidesz spolu so socialistami boli zdesení, prezident L.

Sólyom dokonca hovoril o slovenskej facke Budapešti. Ako na bežiacom páse sa rušili stretnutia slovenských a maďarských politikov, platil len inštitút už spomínaných súkromných ciest súkromných osôb a obnovoval sa rituál vzájomného fackovania, s ešte väčšou horlivosťou sa začalo „zadělávat“ na budúce „vyrovnávania“ a „ospravedlňovania“. Na stôl sa dostali nové žiadosti a nesplniteľné podmienky.

Ministerstvo vnútra SR odmietlo návrh na registráciu Občianskeho združenia Južanská rada za sebaurčenie a rozhodnutie odôvodnilo tým, že zakladatelia občianskeho združenia v stanovách deklarovali plniť úlohy štátnej politiky vo vzťahu k menšinám a organizáciu referenda, čo je v rozpore so zákonom o združovaní občanov, podľa ktorého občianske združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov a neprináleží im ani výkon politických činností. Presnejšie: kameňom úrazu sa stal jeden z cieľov združenia, t. j. dosiahnuť uznanie práva na sebaurčenie pre obyvateľstvo južného Slovenska. Stanovisko ministerstva však znie: „Právo na sebaurčenie patrí len národom, nie národnostiam.“

Do mozaiky augustových udalostí akoby celkom zapadol vznik Spolku maďarskej gardy, založenej extrémistickou pravicovou stranou Jobbik – Hnutie pre Maďarsko. Prísahu zložilo v Budapešti prvých 56 gardistov a zakladajúce listiny spolku im odovzdal historik L. Für, exminister obrany vlády J. Antalla (mimochodom, plnej historikov). A niekoľkotisícový dav s historickými árpádovskými a maďarskými vlajkami skandoval „Preč s Trianonom!“

U susedov sa občas skanduje tak hlasno, že u nás doma ani nepočujeme, čo by sme mali počuť. Napríklad to, že ustavičné šermovanie Hlinkom či tragédiou v Černovej má tradične výrazný protimaďarský nádych, že na spôsob politiky J. Slotu, ale i podpredsedníčky jeho strany A. Belousovovej sa v celom rozsahu vzťahujú slová, ktorých autorom je J. Pehe: „Aj keď takíto politici v rôznych európskych krajinách sedia v parlamente, v slušných demokraciách by sa s takýmito stranami nikto nespojil. Ani s vidinou koaličnej väčšiny.“

U susedov sa niekedy skanduje tak hlasno, že ani nepočuť, ako náš súdruh premiér kolíkuje svojim nepriateľom terén, berúc si príklad od svojho predchodcu – prezidenta Československej socialistickej republiky.

Marián Hatala

Obsah Listů 6/2007
Archiv Listů
Autoři Listů
Předplatné Listů

Marián Hatala

Ako sa Fico špacíruje po Husákovom korze

Politika – vec súkromná?

Stále sa ochladzuje

Očakávané akcie a reakcie

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu