Vydávanie nekomerčných kníh a časopisov v Maďarsku nestagnuje, ponuka je stále bohatá a pestrá, vrátane početných periodických i neperiodických tlačí, kníh a zborníkov, ktoré zväčša príťažlivou formou a veľmi rôznorodo mapujú aktuálny a historický kultúrny priestor strednej Európy. Do tohto radu patrí už osemnásť rokov aj kvartálnik Limes (spoločnosť-história-kultúra), ktorý vznikol ako „regionálna iniciatíva“ severomaďarského komárňansko-ostrihomského župného zastupiteľstva a postupne sa vyprofiloval na úroveň špičkového spoločenskovedného almanachu s mnohými atraktívnymi a originálnymi témami (Národetnikum-diaspóra, Dunaj-Jadran-Triest, Trianon-mesto-mešťania, Esterházyovci a pod.). V jednom z posledných čísel: Česi a Maďari (2005/2) možno čítať zaujímavé štúdie a eseje o historických peripetiách česko-maďarských vzťahov, o podobách (seba)projektovania „českého obrazu“ ako aj genéze vzťahu Česi a Európa.
Príspevky sú koncipované a zoradené tak, aby maďarský čitateľ mohol sledovať a vnímať „českú otázku“ nielen v európskych a stredoeurópskych, ale aj v problematickejších a v nedávnej minulosti výrazne dezinterpretovaných a zahmlievaných celoslovanských súvislostiach a premenlivých projektoch slovanskej súdržnosti. Slová ako Rusko, slovanská vzájomnosť, panslavizmus, Červená armáda, bratská pomoc a internacionálna družba sa u našich južných susedov spájajú s najväčšími prehrami a tragédiami maďarského národa (1849, 1918, 1945, 1956).
Na ambivalentný charakter česko-maďarských vzťahov v 19. storočí, ktoré sa vyhrocovali najmä v čase „slavománie a maďarománie“, poukazuje príspevok Milana Hlavačku Česko-maďarské historické vzťahy v dlhom 19. storočí. Ukazuje sa tu, že nielen maďarsko-slovenské, ale aj maďarsko-české vzťahy prechádzali zložitými obdobiami sporov a napätí. Bol to najmä zveličovaný, ba až patologický strach z panslavizmu, prechádzajúci do dlhotrvajúceho syndrómu „obkľúčenosti a izolácie“ maďarského národa v Karpatskej kotline. Tento stav kulminoval po roku 1849, na chvíľu sa prerušil modernizačnou eufóriou a nafúknutým operetným veľkomaďarstvom, ale po prvej svetovej vojne sa objavuje trianonská tragédia a obraz nepriateľského Československa. Etnické nedorozumenia vznikali aj pri odlišnom posudzovaní vnútornej štruktúry, charakteru a budúcnosti rakúskej monarchie. Problémy vzájomného obviňovania sa z „českého panslavizmu resp. z nedemokratickej uhorsko//maďarskej aristokracie a teokracie“ otvára aj príspevok Bohumila Doležala Česi a problém malého národa, kde okrem iného poznamenáva: „Zrelý národ (hoci aj malý) vie, že svojím spôsobom aj periférium je dôležité, a že čestné periférium môže znamenať viac ako falošné centrum.“ V čase často zúfalého a neefektívneho dobiehania, preberania, kopírovania a zjednocovania je to jednoduchá a múdra rada všetkým zodpovedným politikom v našom priestore.
V ďalšom príspevku mladý maďarský historik a politológ Iván Halász skúma genézu politickej kariéry Karela Kramářa, pričom sa sústreďuje najmä na jeho rusofilstvo a prvky neoslavizmu v politických projektoch českej zahraničnej politiky na prelome 19. a 20. storočia. Príspevok historičky Evy Irmanovej Mierové rozhovory s Maďarskom (1944–1947) načiera do citlivého a dlhé roky umelo utlmovaného problémového okruhu, ktorej súčasťou boli aj tzv. Benešove dekréty a otázky „kolektívnej viny a potrestania Maďarov“. Autorka hneď v prvej vete zdôrazňuje východiskovú tézu, že Maďarsko v druhej svetovej vojne utrpelo totálnu porážku, stratilo svoju nezávislosť a stalo sa iba objektom v rukách víťazných mocností. Stratégia E. Beneša vychádzala z presvedčenia, že jedine Sovietsky zväz môže garantovať pacifikáciu Nemecka a Maďarska a stabilitu obnovených hraníc z roku 1918. Tento český politik už koncom roka 1943 vyhlásil, že nový štát bude národný a slovanský, vytvorený z Čechov, Slovákov a podkarpatských Rusínov. Je sympatické, že autorka pri hodnotení týchto dramatických a zlomových udalostí ponúka aj myšlienky maďarského intelektuála Istvána Bibóa, ktorý sa už v roku 1946 pokúšal o triezve a sebakritické pohľady. Svojim rodákom nekompromisne pripomínal, že aj v zlomových situáciách sa musia zachovať pragmaticky a konať uvážene. Národ sa definitívne musí zriecť nariekania, bolestínstva a vyvolávania historických resentimentov a mesianistických vidín o veľkom Uhorsku. Príspevok Michala Kopečka Stredná Európa a višegradská spolupráca v českom politickom myslení načrtáva „stredoeurópske presahy a súvislosti“ pri formulovaní tzv. českej otázky v historickom kontexte od F. Palackého a T. G. Masaryka až k V. Havlovi a V. Klausovi. Rovnako však pripomína podiel E. Beneša pri „počiatkoch sovietizácie“ a následnom „únose“ strednej Európy.
Odlišný charakter má sociologický príspevok Evžena Gála o tom, aký obraz o väčšinovom národe si vytvárajú „slovenskí a českí Maďari“, ktorý by mohol byť povinným čítaním pre politikov typu J. Slota, I. Csurka a pod. Prehľadne a s dôvtipom je napísaný aj kulturologický príspevok Judit Hamberger o podobách českého humoru Česi v humore a humor v Čechoch. Ide o vďačnú a zdá sa, že aj večnú a nevyčerpateľnú tému zahraničných bohemistov. Smiechová kultúra „českej hospody“ v textoch J. Haška a B. Hrabala a filmoch M. Formana a J. Menzla majú svoju príťažlivosť a nenapodobiteľný pôvab skrytý v hravosti a nekonečných podobách typickej českej irónie, hedonizmu a pôžitkárstva.
Zostavovateľke i redaktorom českého čísla časopisu Limes vyčítam jedine to, že do výberu nezaradili (hoci aj staršie) texty dvoch nestorov českej hungaristiky Richarda Pražáka a Petra Rákosa. Som presvedčený, že obraz by bol celistvejší a čitateľský zážitok o niečo sugestívnejší.
LIMES – tudományos szemle, 2005/2 Csehek és Magyarok. Szerk. Hamberger Judit, Tatabánya (LIMES – vedecké rozhľady, 2005/2, Česi a Maďari. Zost. Judit Hamberger, Tatabánya).
Peter Káša (1963) je literární historik a publicista. Přednáší na FF Prešovské univerzity a na Katolické univerzitě v Piličské Čabě v Maďarsku.
Vilmos Heiszler: Maďarsko má zeleného prezidenta
Jiří Lach: Maďarské kulaté stoly před patnácti lety
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.