Dvouměsíčník pro kulturu a dialog

Tiráž a kontakty     Předplatné



Jste zde: Listy > Archiv > 2006 > Číslo 4 > Peter Káša: Česi a Maďari

Peter Káša

Česi a Maďari

Vydávanie nekomerčných kníh a časopisov v Maďarsku nestagnuje, ponuka je stále bohatá a pestrá, vrátane početných periodických i neperiodických tlačí, kníh a zborníkov, ktoré zväčša príťažlivou formou a veľmi rôznorodo mapujú aktuálny a historický kultúrny priestor strednej Európy. Do tohto radu patrí už osemnásť rokov aj kvartálnik Limes (spoločnosť-história-kultúra), ktorý vznikol ako „regionálna iniciatíva“ severomaďarského komárňansko-ostrihomského župného zastupiteľstva a postupne sa vyprofiloval na úroveň špičkového spoločenskovedného almanachu s mnohými atraktívnymi a originálnymi témami (Národetnikum-diaspóra, Dunaj-Jadran-Triest, Trianon-mesto-mešťania, Esterházyovci a pod.). V jednom z posledných čísel: Česi a Maďari (2005/2) možno čítať zaujímavé štúdie a eseje o historických peripetiách česko-maďarských vzťahov, o podobách (seba)projektovania „českého obrazu“ ako aj genéze vzťahu Česi a Európa.

Príspevky sú koncipované a zoradené tak, aby maďarský čitateľ mohol sledovať a vnímať „českú otázku“ nielen v európskych a stredoeurópskych, ale aj v problematickejších a v nedávnej minulosti výrazne dezinterpretovaných a zahmlievaných celoslovanských súvislostiach a premenlivých projektoch slovanskej súdržnosti. Slová ako Rusko, slovanská vzájomnosť, panslavizmus, Červená armáda, bratská pomoc a internacionálna družba sa u našich južných susedov spájajú s najväčšími prehrami a tragédiami maďarského národa (1849, 1918, 1945, 1956).

Na ambivalentný charakter česko-maďarských vzťahov v 19. storočí, ktoré sa vyhrocovali najmä v čase „slavománie a maďarománie“, poukazuje príspevok Milana Hlavačku Česko-maďarské historické vzťahy v dlhom 19. storočí. Ukazuje sa tu, že nielen maďarsko-slovenské, ale aj maďarsko-české vzťahy prechádzali zložitými obdobiami sporov a napätí. Bol to najmä zveličovaný, ba až patologický strach z panslavizmu, prechádzajúci do dlhotrvajúceho syndrómu „obkľúčenosti a izolácie“ maďarského národa v Karpatskej kotline. Tento stav kulminoval po roku 1849, na chvíľu sa prerušil modernizačnou eufóriou a nafúknutým operetným veľkomaďarstvom, ale po prvej svetovej vojne sa objavuje trianonská tragédia a obraz nepriateľského Československa. Etnické nedorozumenia vznikali aj pri odlišnom posudzovaní vnútornej štruktúry, charakteru a budúcnosti rakúskej monarchie. Problémy vzájomného obviňovania sa z „českého panslavizmu resp. z nedemokratickej uhorsko//maďarskej aristokracie a teokracie“ otvára aj príspevok Bohumila Doležala Česi a problém malého národa, kde okrem iného poznamenáva: „Zrelý národ (hoci aj malý) vie, že svojím spôsobom aj periférium je dôležité, a že čestné periférium môže znamenať viac ako falošné centrum.“ V čase často zúfalého a neefektívneho dobiehania, preberania, kopírovania a zjednocovania je to jednoduchá a múdra rada všetkým zodpovedným politikom v našom priestore.

V ďalšom príspevku mladý maďarský historik a politológ Iván Halász skúma genézu politickej kariéry Karela Kramářa, pričom sa sústreďuje najmä na jeho rusofilstvo a prvky neoslavizmu v politických projektoch českej zahraničnej politiky na prelome 19. a 20. storočia. Príspevok historičky Evy Irmanovej Mierové rozhovory s Maďarskom (1944–1947) načiera do citlivého a dlhé roky umelo utlmovaného problémového okruhu, ktorej súčasťou boli aj tzv. Benešove dekréty a otázky „kolektívnej viny a potrestania Maďarov“. Autorka hneď v prvej vete zdôrazňuje východiskovú tézu, že Maďarsko v druhej svetovej vojne utrpelo totálnu porážku, stratilo svoju nezávislosť a stalo sa iba objektom v rukách víťazných mocností. Stratégia E. Beneša vychádzala z presvedčenia, že jedine Sovietsky zväz môže garantovať pacifikáciu Nemecka a Maďarska a stabilitu obnovených hraníc z roku 1918. Tento český politik už koncom roka 1943 vyhlásil, že nový štát bude národný a slovanský, vytvorený z Čechov, Slovákov a podkarpatských Rusínov. Je sympatické, že autorka pri hodnotení týchto dramatických a zlomových udalostí ponúka aj myšlienky maďarského intelektuála Istvána Bibóa, ktorý sa už v roku 1946 pokúšal o triezve a sebakritické pohľady. Svojim rodákom nekompromisne pripomínal, že aj v zlomových situáciách sa musia zachovať pragmaticky a konať uvážene. Národ sa definitívne musí zriecť nariekania, bolestínstva a vyvolávania historických resentimentov a mesianistických vidín o veľkom Uhorsku. Príspevok Michala Kopečka Stredná Európa a višegradská spolupráca v českom politickom myslení načrtáva „stredoeurópske presahy a súvislosti“ pri formulovaní tzv. českej otázky v historickom kontexte od F. Palackého a T. G. Masaryka až k V. Havlovi a V. Klausovi. Rovnako však pripomína podiel E. Beneša pri „počiatkoch sovietizácie“ a následnom „únose“ strednej Európy.

Odlišný charakter má sociologický príspevok Evžena Gála o tom, aký obraz o väčšinovom národe si vytvárajú „slovenskí a českí Maďari“, ktorý by mohol byť povinným čítaním pre politikov typu J. Slota, I. Csurka a pod. Prehľadne a s dôvtipom je napísaný aj kulturologický príspevok Judit Hamberger o podobách českého humoru Česi v humore a humor v Čechoch. Ide o vďačnú a zdá sa, že aj večnú a nevyčerpateľnú tému zahraničných bohemistov. Smiechová kultúra „českej hospody“ v textoch J. Haška a B. Hrabala a filmoch M. Formana a J. Menzla majú svoju príťažlivosť a nenapodobiteľný pôvab skrytý v hravosti a nekonečných podobách typickej českej irónie, hedonizmu a pôžitkárstva.

Zostavovateľke i redaktorom českého čísla časopisu Limes vyčítam jedine to, že do výberu nezaradili (hoci aj staršie) texty dvoch nestorov českej hungaristiky Richarda Pražáka a Petra Rákosa. Som presvedčený, že obraz by bol celistvejší a čitateľský zážitok o niečo sugestívnejší.

LIMES – tudományos szemle, 2005/2 Csehek és Magyarok. Szerk. Hamberger Judit, Tatabánya (LIMES – vedecké rozhľady, 2005/2, Česi a Maďari. Zost. Judit Hamberger, Tatabánya).

Peter Káša (1963) je literární historik a publicista. Přednáší na FF Prešovské univerzity a na Katolické univerzitě v Piličské Čabě v Maďarsku.

Související články

Vilmos Heiszler: Maďarsko má zeleného prezidenta

Jiří Lach: Maďarské kulaté stoly před patnácti lety

Peter Káša: Začali vychádzať Višegrádske zošity

Obsah Listů 4/2006


Knihovna Listů

Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour

Jan Novotný:
Mizol a ti druzí

Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem

Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát

Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse

Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříšeného Ducha

Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze Ženevy

Jiří Weil:
Štrasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?

další knihy

Cena Pelikán

Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.

Předplatné

Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!

Fejetony

Juraj Buzalka

Vlasta Chramostová

Václav Jamek

Ondřej Vaculík

Alena Wagnerová

Jan Novotný

Tomáš horvath

Tomáš Tichák

Všichni autoři

Sledujte novinky


RSS kanál.

Přidej na Seznam

Add to Google

Co je to RSS?

Mapa webu

Mapa webu - přehled článků a struktury webu.



Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.

Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu

Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.