Peter Káša

Začali vychádzať Višegrádske zošity

Ústav Slavistiky a strednej Európy vznikol ako jedno z prvých vedecko-pedagogických pracovísk na obnovenej Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity, ktorá sídli v malebnej lokalite Pilíšska Čaba medzi Budapešťou a Ostrihomom. Štúdium i vedecký výskum sa orientuje na spoznávanie a skúmanie stáročných kultúrnych vzťahov a väzieb nielen v rámci historického Uhorska, ale aj širšie chápanej strednej Európy. Popri tradičných filologických odboroch sa nedávno otvorila aj na nová špecializácia Stredoeurópske štúdie, zamerané najmä na štúdium spoločenských, politických a ekonomických otázok a problémov nášho regiónu. Pracovisko má vybudované veľmi dobré kontakty s podobnými inštitúciami v Brne, Lubline, Trnave a v Prešove. O aktivitách tohto mladého tímu hovoria vedecké konferencie, medzinárodné sympóziá i publikácie, z ktorých dve teraz v krátkosti predstavíme.

Prvá, tematicky i obsahovo rozsiahlejšia publikácia, ktorá je koncipovaná ako moderná vysokoškolská učebnica, ponúka informatívne pestré a vedecky fundované texty pre budúcich historikov, sociológov, kulturológov i politológov. Jednotlivé štúdie sa navzájom dopĺňajú a rozvíjajú, čím vzniká pestrofarebné a relatívne kompaktné stredoeurópske textové tkanivo v synchrónnom i diachrónnom zmysle slova. Zložité geopolitické a sociokultúrne súradnice sa tu predstavujú ako možný dôsledok či výsledok tisícročných historických a spoločensko-politických peripetií, etnických, konfesionálnych a civilizačných konfliktov, ale aj etnokultúrnych interferencií a symbióz. „Ide nám o obraz realistickej strednej Európy, zbavenej predsudkov a myšlienkových stereotypov,“ konštatuje v úvode dr. László Marácz z Amsterdamskej univerzity a Csaba Kiss Gy. v doslove zdôrazňuje, že „… dnes sa opäť musíme naučiť mená zabudnutých krajinných oblastí, etnických skupín. Ukázalo sa, že počas a popri procesoch národnoštátnych homogenizácií (čo výrazne negatívne prehĺbila totalitná diktatúra) zostali ešte regióny s odlišnou kultúrnou a hospodárskou tradíciou a s jedinečnou jazykovo-náboženskou štruktúrou“. Pokúša sa o to tridsaťpäť štúdií, rozdelených do štyroch podkapitol: Kultúrne a náboženské tradície strednej Európy, Kľúčové momenty národného vývinu, Regionálne povedomie, vnímanie tzv. malých vlastí a krajových zvláštností a Zlomové udalosti po roku 1989 v zrkadle volebných výsledkov.

Štúdie mapujú stredoeurópsky priestor s priľahlými regiónmi najmä na Balkáne. Aj problém Slovenska, Slovákov a slovenskosti sa otvára v rozličných kultúrnych i štátnopolitických súvislostiach (Uhorsko, Rakúsko, Československo). Popredný maďarský etnológ a kulturológ László Kósa sa zamýšľa nad problémom tzv. národnej martyrológie, vyplývajúcim z pocitu historických krívd, ktorý je v stredoeurópskem kontexte veľmi frekventovaný a hlboko zakorenený v národnom vedomí takmer všetkých etnických komunít. Tu nepomôžu „eurodirektívy“, iba permanentný kultúrny dialóg, mlčanie a obchádzanie „národných tráum“ by totiž mohlo byť nebezpečnejšie, ako to zdanlivo vyzerá, pripomína L. Kósa.

O multietnickom a multikultúrnom charaktere Slovenska píšu mladý maďarský historik a slovakista B. Ábrahám a etnografka M. Dubayová, ktorá etnologickými i sociologickými argumentmi predstavuje slovenský kultúrny priestor ako priesečník viacerých etník, konfesií a relatívne autentických a autonómnych regionálnych spoločenstiev.

Nemenej zaujímavé sú aj príspevky o histórii a kultúre Rusínov a ich problematickej identite, o Malopoľskom regióne, historickej „Haliči“, ktorá je pre historikov a etnológov skutočné „laboratórium strednej Európy“. Podobne ako Spiš, kde stáročia spolunažívali Slováci, Poliaci, Nemci, Maďari, Gorali a Rusíni, a to rovnako mešťania i šľachtici, pastieri a sedliaci.

Problematiku „českých zemí“ analyzuje mladý maďarský historik a politológ I. Halász, ktorý svoj projekt prehľadne a systematicky rozdelil do troch častí: Zrod českého národného vedomia a jeho špecifiká (vychádza najmä z prác J. Kořalku a J. Raka), Morava – existujúca „země“, ktorá nie je (prehľad historických peripetií ukončil prekladom brilantnej eseje J. Skácela „o moravskom tichu“, ktorá odznela vo Vilenici v roku 1988) a Zlomové miesta a regionálne súvislosti českého politického systému po roku 1989 (načrtáva genézu i aktuálny stav).

Druhá publikácia, ktorej vydanie podporil Medzinárodný višegrádsky fond, otvára novú sériu tzv. Višegrádskych zošitov, ktorých obsahová náplň sa zameriava najmä na aktuálnejšie spoločensko-politické otázky v krajinách V4 a širšej stredovýchodnej Európy. Súbor štúdií o vzťahoch „spoločnosti a cirkvi“ obsahuje deväť, zväčša politologicky zameraných, príspevkov, ktoré symbolicky uvádza historik I. Bertényi. Vo svojom príspevku zrekonštruoval „emblematické“ stretnutie troch kráľov – Jána Luxemburgského, Karola Róberta Kazimíra Veľkého – na hrade Višegrád na jeseň roku 1335. V príspevku naznačuje, že integračné tendencie majú v strednej Európe tradíciu a kontinuitu, čo v iných súvislostiach potvrdzuje aj príspevok maďarského polonistu a cirkevného historika P. Illésa O stave cirkví v strednej Európe na prahu vstupu do EÚ. Áno či nie pre Európu, takto nazval svoje analýzy poľský politológ G. Dobroczyński, ktoré sú zaujímavé minimálne z dvoch aspektov. Osvetľujú nezastupiteľnú rolu poľskej katolíckej cirkvi a pápeža Jána Pavla II. v prelomovom desaťročí 1980–1990, ale signalizujú aj „nejasnosti a neistoty“, ktoré vniesli do spoločenského života radikálnejšie katolícke kruhy. Slovenské súvislosti a paradoxy, ktoré sú v mnohých znakoch podobné poľským – masové deklarovanie katolicizmu sa nevylučuje s občianskou náchylnosťou na populistickú demagógiu (HZDS, Smer, SNS…) – analyzujú príspevky J. Buzalku: Viera v časoch postkomunizmu a I. s.Halásza: Slovenskí kresťanskí demokrati a európska integrácia.

O podobných otázkach premýšľa aj publicista V. Petr Kolář v príspevku Cirkev v českej spoločnosti a zjednotená Európa a brnenský sociológ P. Fiala, ktorý síce píše o premenách českej katolíckej cirkvi po roku 1989, ale načrtáva aj širšie kultúrno-historické súvislosti. Za kľúčový považuje zlom po roku 1918, keď pod tlakom ľavicového liberalizmu bola katolícka cirkev vysunutá na okraj spoločenského života a zatlačená do obrannej pozície. Tento stav potvrdila a posilnila komunistická ideológia. Prvá vlna „obnovy a obrody“ českej katolíckej cirkvi, ktorá bola sprevádzaná mnohými problémami, však už opadla a rolu kardinála F. Tomáška a biskupa V. Malého dnes preberá T. Halík. Tieto súvislosti a dilemy českej katolíckej cirkvi po roku 1989 zaujali aj historika J. Hanuša.

Obidve publikácie sú napísané v maďarčine pre maďarských odborníkov a študentov. Ja osobne som rád, že si v nich môžem kedykoľvek zalistovať, ale bol by som ešte radšej, keby sa podobné „susedské“ publikácie intenzívnejšie objavovali aj v slovenských verziách, lebo bez týchto širších znalostí sa značne ochudobňuje štúdium histórie, kulturológie a politológie na našich vysokých školách.

Nemzeti és regionális identitás Közép Európában (Národné a regionálne identity v strednej Európe) Piliscsaba, Pázmány Péter Katolikus Egyetem 2004, Red. Ábrahám, B. – Gereben, F. – Stekovics, R., 548 s.

Egyház és társadalom a visegrádi országokban a rendszerváltás után (Vzťah cirkvi a spoločnosti v štátoch višegrádskej štvorky po spoločenských zmenách). Prvý zväzok série Višegrádske zošity, Piliscsaba Pázmány Péter Katolikus Egyetem 2004, Red. Illés P.A. – Halász, I, 117 s..

Peter Káša (1963) je literární historik a publicista. Přednáší dějiny západoslovanských a středoevropských literatur na FF Prešovské univerzity. Byl lektorem slovenského jazyka a kultury na Varšavské univerzitě, nyní působí jako lektor na Katolické univerzitě v Pilíšské Čabě v Maďarsku.

Související články

Adam Michnik: Vztek a hanba, smutek a hrdost

Anna Wolff-Powęska: Svádění Evropy

Václav Burian: Polská kontinuita, česká diskontinuita?

Obsah Listů 3/2006

Peter Káša

Začali vychádzať Višegrádske zošity

Související články

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu