Marián Hatala

Slovensko eště stále hľadá Superstar

Nedávno poslanec za HZDS bez akýchkoľvek diskusií s ostatnými poslaneckými klubmi predložil návrh ústavného zákona, ktorý by mal skrátiť funkčné obdobie vlády o tri mesiace.

Navrhol júnový termín, ktorý v našich guberniách už zaznamenal istú tradíciu. „Letné mesiace by poslúžili na kreovanie vlády a definitívne zostavenie štátneho rozpočtu,“ povedal poslanec a možno tým myslel i viac.

Predvolebné počty

Zdá sa, že HZDS-ĽS sa opäť nevie dočkať nových mocenských rošád, nazvaných (s naozaj zbytočnou vzletnosťou) „kreovanie“. V spomínanom prípade ani teoreticky nemohlo ísť o to, že by si takýto návrh osvojilo 90 poslancov, ktorí by sa odrazu pustili do pílenia konárov pod sebou. Navyše v radoch HZDS-ĽS nepanuje prílišná zhoda, a aj tentoraz ju preveria až podstatnejšie témy: novelizovaný Trestný zákon alebo spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Nevypočíteľnosť v hlasovaní je rozložená prakticky na celý najvyšší zákonodarný zbor, v ktorom už niekoľko mesiacov blúdi podozrivo veľa tzv. nezávislých poslancov. Prestupová sezóna je totiž u nás v plnom prúde bez ohľadu na to, či sa už zvolebnieva alebo ešte nie.

Platí prvý predpoklad, a ten sa, samozrejme, premieta do onej tradičnej nejednotnosti opozície. Nejednotnosti, ktorá mala jedno zo svojich rozhodujúcich pokračovaní na jeseň 2004, keď sa opozícia vedno so Slobodným fórom, neúspešne pokúsila o znižovanie daní. Vládnym stranám a Ministerstvu financií, ktoré tak proti očakávaniu nemuselo prerábať návrh štátneho rozpočtu na rok 2005, pomohli vtedy viacerí nezávislí poslanci, ale i rozháraná opozícia, hoci krátko predtým si jej lídri sľúbili vzájomnú podporu. Pritom vtedy naozaj nešlo o povestné fazuľky. Napríklad sadzba dane z pridanej hodnoty mala klesnúť z 19 na 15 percent, učebnice mali byť od DPH oslobodené a na potraviny sa mala znížiť na 10 percent. Klesnúť mala aj spotrebná daň na palivá.

Stojí za to pripomenúť si, že na hlasovaní o daňových zákonoch chýbali viacerí poslanci HZDS-ĽS. Keď sa ktorési médium pýtalo zaslúžilého populistického opozičníka Roberta Fica, či to opäť nie je náznak kolaborácie s koalíciou, líder Smeru povedal, že jeho strana urobila všetko, čo bolo v jej silách, a vzápätí vyslovil vetu, ktorá predznamenala budúce pomery v slovenskom parlamente: „Ak to však skončí v rukách niekoľkých skorumpovaných nezávislých poslancov, tak sa skončí akákoľvek možnosť robiť opozičnú politiku.“

Deus ex machinácie

Dlhodobé preferencie HZDS-ĽS a Smeru ukazujú, že bez jednej z týchto strán nebude možné zostaviť v nasledujúcom roku novú vládu. Táto skutočnosť sa však takmer nijako neodráža na súdržnosti vládnej koalície, ktorá často pôsobí, akoby nemala nijaké ideologické spojenie. Fakt, že mikrofóny občas zaznamenajú suterénne myslenie a tomu zodpovedajúci slovník niektorých našich vládnych predstaviteľov (napr. ministra hospodárstva P. Ruska), konverzujúcich so svojimi kolegami (napr. s predsedom parlamentu P. Hrušovským) oslovením „hajzel“, daný stav už len folklorizuje vo zvyčajnej cenovej skupine.

Súčasnou politickou realitou na vládnej úrovni je existencia dvoch koaličných blokov. Prvý tvorí Dzurindova SDKÚ a mediálne silná ANO, ktorá sa profiluje ako strana športovcov (jej rady poctili či naďalej ctia futbalista D. Tittel, automobilový pretekár J. Malchárek, basketbalista S. Kropilák). Druhý blok pozostáva z formálne koaličnej dvojice KDH‑SMK, pričom Strana maďarskej koalície má pomerne veľkú dôveru aj u voličov nemaďarskej národnosti, no vzbudzuje primalé sympatie prakticky všetkých potenciálnych zostavovateľov budúcej vlády. Jej strategické partnerstvo s KDH je však všeobecne známe. Dávne spory (napr. v súvislosti s podobou samosprávnych krajov) sú viac-menej zabudnuté, neplatí ani ten najvážnejší, ktorý vznikol pri zákone o zahraničných Maďaroch, keď ostro proti nemu vystúpili práve kresťanskí demokrati. V súčasnosti oveľa viac platí, že SMK z dvoch prezidentských kandidátov vládnych strán (SDKÚ a KDH) podporila kresťanského demokrata Františka Mikloška. Počítajú sa i body utŕžené v kauze skupinky, keď SMK a KDH odmietli odvolanie šéfa NBÚ, ktoré premiér s nebývalou uvzatosťou presadzoval a napokon presadil. Spomeňme ešte dlhodobo napäté vzťahy medzi Bélom Bugárom a Mikulášom Dzurindom, nevôľu KDH s premiérovým dôsledným, ak nie priam servilným pritakávaním zámeru vojensky zasiahnuť v Iraku a časté kritické výhrady tejto strany voči politike protekcionizmu záujmovej dvojice ANO‑SDKÚ.

S najväčšou pravdepodobnosťou budú šance SMK klesať s blížiacimi sa voľbami. Dá sa očakávať, že jedným z notoricky sa opakujúcich poznávacích znamení volebného boja sa stane osvedčená, hoci obohraná protimaďarská karta, s ktorou časť politického spektra (SNS, Smer, HZDS-ĽS za tichého súhlasu koaličných partnerov) bude trieskať do stola, hlava‑nehlava, ber kde ber.

Kto sme? Kde sme?

Oveľa ľudovejšou témou je plošné zverejňovanie zoznamov ŠtB. Štátna inštitúcia s názvom Ústav pamäti národa, na ktorej čele stojí Ján Langoš, má k dispozícii len časť zväzkov ŠtB o jej činnosti proti občanom, po toľkých rokoch a ničivých zásahoch disponuje len neúplným archívom pozostávajúcim z mien osôb, ktoré boli vyradené. Predpokladá sa, že po mnohých skartáciách zostali ÚPN „len“ záznamy o ochote a schopnostiach budúcich agentov, ktoré písali dôstojníci pre svojich nadriadených, a finálna správa o od dôvode, pre ktorý bol zväzok uložený do archívu. Podľa publikovaných vyjadrení J. Langoša môžu byť záznamy ŠtB „nášľapnými mínami“, dôstojníci ŠtB mohli ako agenta viesť aj niekoho, kto s nimi nespolupracoval, niektoré osoby si mohli vyslúžiť prekvalifikovanie a neskoršie kompromitovanie.

Ako vždy a všade – pre prisluhovačov a udavačov sa tu a tam nájde vrece, do ktorého ktosi chtiac-nechtiac strčí aj nevinného. Ešte sa budú brániť mnohí, no pri súčasnom mravnom relativizme samotné podozrenie bez dôkazov paradoxne predstavuje väčšiu, horšiu škvrnu než prípadné usvedčenie, podložené vierohodnými dôkazmi. Je v tom trochu pokrytectva i neschopnosti individuálnej reflexie minulosti a seba: tí čistí sotva uľavia môjmu svedomiu, a darebáci tu predsa vždy boli, sú a budú! Navyše ľahšie uveríme, že čistý je ten, kto sa hrmotne bráni a hoci i s komunistami v jednej lajne začne iniciovať zmenu zákona o pamäti národa či aspoň bagatelizovať svoje prednovembrové „zásluhy“.

Zle sa nám čistí minulosť: eufória novembra ’89 dávno vyprchala, aj jeho étos je preč, hľadanie pravdy je namáhavé, a my si vieme neobyčajne rafinovane zdôvodniť márnosť takého úsilia. A ani pamäť nám neslúži, keďže si ju málo cvičíme: ešte pred pár rokmi bolo spravodajstvo rakúskeho novinára Paula Lendvaia jedným z ostrovčekov nádeje, normálnosti. Dnes sme temer náchylní pochybovať o jeho výpovedi týkajúcej sa poslanca SDKÚ Jozefa Banáša. Ten bol za bývalého režimu riaditeľom Tlačového informačného strediska v Bratislave a na starosti mal práve zahraničných novinárov. Lendvai (ŠtB viedla naňho zväzok) hovorí, že nemusel vidieť Banášov zväzok pod jeho krycím menom Lotos, aby vedel, že bol tajným spolupracovníkom ŠtB, a dodáva: „Nie som prekvapený, že to robil, ale som prekvapený, že s touto minulosťou sa mohol stať dvojkou na ambasáde vo Viedni a poslancom. To je však na slovenských voličoch… Osobne mi neublížil, ani západným novinárom. Ublížil Slovákom, keď nám znemožňoval písať pravdu o situácii v Československu.“

Mimochodom – keď tieto riadky píšem, Slovensko ešte stále hľadá Superstar. Ak sa tak deje na obrazovkách verejnoprávnej televízie bez reptania koncesionárov, dozaista to vypovedá o spoločenských prioritách tejto krajinky pod Tatrami. A o pamäti národa, na doraz plnej menami všetkých tých násťročných a metrákov rozhovorov s nimi.

Ďalšia ruka štátu!

Z dohľadu sa celkom stratila ešte nedávno aktuálna téma, ktorou nebolo nič menšie ako pokuta 1,3 miliardy korún, ktorú štát udelil Slovnaftu za zneužívanie dominantného postavenia na trhu a prehnane vysoké ceny. Išlo o nález Protimonopolného úradu SR.

Pokuta sa pritom vzťahuje na roky 2002, 2003 a časti minulého roku. Sťažujúci sa motoristi sa pôvodne potešili…

Ibaže sa potom dozvedeli, že o cenu na čerpacej stanici sa delí predajca a štát prostredníctvom spotrebnej dane 15 500 Sk/1000 litrov a DPH 19 percent, že štát si berie takmer dve tretiny a iba zvyšok pripadá na súkromné firmy. Pritom DPH sa počíta aj zo spotrebnej dane, teda že platíme aj daň z dane! Že Slovnaft transformáciou štátnych podnikov získal tretinu distribučnej siete Benzinolu, v roku 1995 odkúpil od FNM 51 percent akcií Benzinolu a v roku 2001 sa stal jeho 100-percentným vlastníkom, že štát teda sám zodpovedá za dominantné postavenie tohto koncernu. Do zvláštneho svetla sa potom dostalo vyhlásenie ministra financií Ivana Mikloša, že ak pokuta nezmení správanie Slovnaftu a jeho tvorbu cien, je ministerstvo pripravené „na ďalšie zmeny v legislatíve, plne v súlade s trhovou ekonomikou a európskou legislatívou“. Preložené do slovenčiny to znamená, že môže dojsť k cenovej regulácii a pravdepodobne k stanoveniu maximálnej ceny. Avizovanú reguláciu cien, ktorou mnohých šokoval, zákon u nás umožňuje pri naplnení viacerých podmienok. Ministerstvo financií v prípade cenotvorby Slovnaftu vidí naplnenie týchto troch: vznik mimoriadnej trhovej situácie, ohrozenie trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia a verejný záujem.

Ťažko možno očakávať, že dominantný Slovnaft sa v dohľadnej dobe a v súlade s ustanoveniami európskej legislatívy podriadi kontrole či obmedzeniam, ktoré sa neuplatňujú voči menším subjektom trhu. Vysoké ceny benzínu sa nezmenili a zrejme sa nezmenia ani keď pokuta doputuje (ak vôbec) do štátneho rozpočtu. Systémovým riešením totiž nie je prechodné zníženie spotrebnej dane z pohonných látok, o ktorom uvažoval minister Mikloš v snahe nájsť spôsob, ako motoristom nepriamo vrátiť peniaze, ale postupné znižovanie daní, odstraňovanie zásahov štátu a podporovanie rozvoja slobodného trhu a s ním súvisiacej konkurencie. Namiesto štátnej regulácie.

Marián Hatala (1958) je básník, překladatel, publicista. Žije v Bratislavě.

Obsah Listů 2/2005

Marián Hatala

Slovensko eště stále hľadá Superstar

Predvolebné počty

Deus ex machinácie

Kto sme? Kde sme?

Ďalšia ruka štátu!

Knihovna Listů

Cena Pelikán

Předplatné

Fejetony

Sledujte novinky

Mapa webu