Reiner Kunze v překladu Mariana Hataly

Básně

Po daždi v Mělníku

Pri Mělníku odloží si Vltava
svoj kus neba do Labe,
čo ho rýchlym oblúkom zadrží
(iba kde-tu zlomí sa modravá
o vinohrad,
ten črepy odovzdá viniču)
Labe tečie z vrchov, hnedá ako zem
čistí sa v úlomku neba,
čo sa do nej ponára

Na okamih nie sú rieky
nič než prúdiace vodstvo,
na nich modravá
ako sa zrkadlí v ich hĺbkach
ako to zachytí ich zrkadlo

Teraz už vieš, na čo myslím,
keď pijeme červenú Ludmilu

Prosba

Prosíš o prepáčenie
že píšeš na písacom stroji
Je toho veľa čo treba povedať
a ide to rýchlejšie lebo
už zase je po polnoci...

Viem
svoj spánok
napínaš ako farebnú pásku
Tvoje zdravie je
tou bledou farbou

Ja teba prosím:
Naspi mi list

Rozhovor s drozdom

Zaklopem u drozda
A on
strhne sa:
Ty?

Poviem: Je ticho

Stromy
chvália piesne húseníc, povie

Ja na to: ...húseníc?
Húsenice nevedia spievať

To nič, odvetí,
ale sú zelené

Chválospev na ženu pri výsluchu

Nepríjemný vraj bola
chvíľa, keď sa musela
vyzliecť

Lebo
vystavená ich pohľadom
dozvedela sa všetko

o nich

Tebe v modrom kabáte

Alžbete

Odznova preberám rad domov
od začiatku hľadám

teba, modrú čiarku, ktorá
dáva zmysel

Dôvody starať sa o auto

>Už je zase v garáži!
(dcéra pri pohľade na opustený písací stôl)

To pre tie
veľké vzdialenosti, dcéra

To pre tie vzdialenosti
od jedného slova k druhému

Hercovi, krorý žiadal, Aby mu predĺžili rolu

Nikto nám nepredĺži našu rolu
v živote

Dobre ju musíme zahrať, dobre

Aj keby to bola nemohra

Vyhýbam sa literárnemu životu

Oni nechcú tvoj let, oni chcú
perá

Duchovný hodnostár umelcom do svedomia

Nepovedal: buďte
tvorcami

Povedal: Slúžte
viere

Taká malá je jeho viera
v tvorbu

List na narodeniny

A ešte aj vtedy klameme samých seba, keď
hovoríme:
tvárou v tvár s ničím

Nič sa nepozerá

Sme nespozorovaní

A nepozretí ak sa nepozeráme
jeden na druhého

Na cintoríne v Brne

...Stratil som svoje staré spoľahlivé plniace pero Mohol by si mi poslať nové? Ak sa dá, s hrotom, čo robí tieň, t. j. s hrotom zrezaným šikmo, nie mäkkým, aby písmo, keď pritlačím, vrhalo slabý tieň. (Jan Skácel, list bez dátumu)

...Mohol by si mi poslať zopár fľaštičiek čierneho atramentu? (J. S., 18. 9. 1989)

Čierneho atramentu je už dosť
na celú večnosť

Kde tam však vezmeš
tieň?

Ako ten hrob za teba mlčí!

Vždy si chcel, aby tajomstvo
zostalo tajomstvom

Aj pre teba samého
a vo vlastnom verši

Stojíme, s hlavou sklonenou, stojíme
na svetelnej strane tvojho pera

Keby si chcel vedieť

>Zdá sa, že ľady sa pohli. (Jan Skácel, posledný list pred smrťou 7. novembra 1989)

Ľady, milý môj, pukli

No keby si chcel vedieť,
čo sa stalo z nás
keby bolo možné, že by si to chcel vedieť,
poradil by som ti:
Nepýtaj sa

Ľudia sa vyhýbajú tichu

Aby nepočuli
ako v nich kľačí vina

Reiner Kunze

Reiner Kunze (1933) patří k nejvýznamnějším osobnostem moderní německé lyriky. V roce 1977 se vystěhoval z NDR do NSR. Debutoval v roce 1963 básnickou sbírkou Věnování (Widmungen), následovaly knihy básní Pokojová hlasitost (Zimmerlautstärke, 1972), (List s modrou pečetí (Brief mit blauem Siegel, 1973), na vlastní naději (auf eigene hoffnung, 1981), Rozhovor s drozdem (Gespräch mit der Amsel, 1984), Jeden den na této zemi (Ein Tag auf dieser Erde, 1998) a další. Do němčiny přeložil část tvorby V. Holana, J. Seiferta, J, Skácela. M. a L. Kundery, V Obrtela a jiných českých básníků a prozaiků. Kunze píše i eseje a je autorem kníh pro děti (Lev Leopold Der Löwe Leopold, s ilustracemi Karla Franty). S velkým úspěchem byly zfilmovány jeho krátké prózy Nádherné roky (Die wunderbaren Jahre, 1976).

Z němčiny přeložil Marián Hatala

Dále v tomto čísle:

Marián Hatala: O prekladaní, ktoré sa mi stalo a už sa asi neodstane

Marián Hatala: Básně

Obsah čísla 3/2004