ak je naozaj dobrým historikom, nevidí v dejinách iba súhrn mienok a udalostí alebo sa nesústreďuje iba na to, aby ukázal, "ako to naozaj bolo", ale vedie dialóg, v minulosti hľadá odpovede na najdôležitejšie otázky súčasnosti. Ak by sa stratili všetky štúdie a knihy Ľubomíra Liptáka a ostala iba jediná, Slovensko v 20. storočí, autor by si i tak zabezpečil pevné miesto v slovenskom dejepisectve. Ako autora ho charakterizoval nielen zaujímavý obsah, ale aj dokonalá forma. Viacero vynikajúcich spisovateľov prešlo k beletrii od žurnalistiky a tá bola pôvodnou profesiou aj Ľubomíra Liptáka. Patril však k onomu, oveľa zriedkavejšiemu typu novinárov, ktorí nie sú iba kronikármi prebiehajúcich udalostí, ale hľadajú aj ich podstatu. I preto tých, čo poškuľujú po minulosti hocakej farby, zvykol varovať, že "najhoršie dejiny sú tie, ktoré sa opakujú, nemajú totiž zmysel". Ľubomír Lipták sa narodil 26. apríla 1930 v Melčiciach. Po maturite na gymnáziu v Trenčíne študoval v rokoch 1948-1952 na Vysokej škole politickej a sociálnej v Prahe. Počas štúdia pracoval vo viacerých redakciách, od roku 1952 v Historickom ústave SAV. V roku 1968 vyšlo jeho najznámejšie a najvýznamnejšie dielo - Slovensko v 20. storočí. Zaoberal sa hospodárskymi, sociálnymi i politickými dejinami 20. storočia, bol hlavným redaktorom Historického časopisu. V šesťdesiatych rokoch bol aktívny aj ako publicista, po vylúčení z KSČ pracoval v rokoch 1971-1990 v Historickom múzeu Slovenského národného múzea. Počas normalizácie mal čiastočný zákaz publikačnej činnosti. Od roku 1990 pracoval v Historickom ústave SAV, prednášal na vysokých školách najnovšie dejiny a geopolitiku. Publikoval niekoľko monografií a syntéz o slovenských dejinách u nás, v Nemecku a vo Francúzsku. Je autorom viacerých učebných textov, dokumentárnych a školských filmov, spoluautorom rôznych zborníkov, kníh. V roku 1998 vyšlo v reedícii jeho Slovensko v 20. storočí. Jeho posledným samostatným titulom je kniha štúdií a esejí Storočie dlhšie ako sto rokov. Dvadsiate storočie, aj napriek rôzny excesom, môžeme podľa Ľubomíra Liptáka vnímať ako pozitívum - na jeho konci predstavuje Slovensko komplexnú spoločnosť. Otázkou zostáva, ako dokážeme v súčasnej situácii využiť jedinečnú príležitosť historické hendikepy prekonať. Ľubomír Lipták zomrel 20. októbra 2003 v Bratislave.
SLOVO č. 44/2003
Ondřej Vaculík:
Člověk jménem Rour
Dušan Havlíček:
Jaro na krku. Můj rok 1968 s Alexandrem Dubčekem
Václav Jamek:
Na onom světě se tomu budeme smát
Anna Militzová:
Ani víru ani ctnosti člověk nepotřebuje ke své spáse
Jurij Andruchovyč:
Rekreace aneb Slavnosti Vzkříeného Ducha
Jiří Pelikán, Dušan Havlíček
Psáno z Říma, psáno ze enevy
Jiří Weil:
trasburská katedrála.
Alena Wagnerová:
Co by dělal Čech v Alsasku?
Od roku 2004 udělují Listy Cenu Pelikán - za zásluhy o politickou kulturu a občanský dialog. Více o Ceně Pelikán.
Nechte si Listy doručit domů. Využijte výhodné předplatné!
Mapa webu - přehled článků a struktury webu.
Copyright © 2003 - 2011 Burian a Tichák, s.r.o. (obsah) a Milan Šveřepa (design a kód). Úpravy a aktualizace: Ondřej Malík.
Tiráž a kontakty - RSS archivu Listů. - Mapa webu
Časopis Listy vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, Olomouckého kraje a Statutárního města Olomouce. Statistiky.