ODJINUD

Miroslav Šipikal, Slovo

Nezamestnanosť - ako to bude po vstupe

S blížiacim sa referendom o vstupe Slovenska do EÚ silnejú otázky o jeho potenciálnej výhodnosti. Jedna z najčastejších sa týka vplyvu vstupu na úroveň nezamestnanosti. V októbri 2002 na otázku: "O akých oblastiach by ste chceli byť informovaný z pohľadu vstupu Slovenska do Európskej únie?" až 39 percent respondentov odpovedalo, že sa zaujímajú o "dôsledky vstupu SR do EÚ na vývoj nezamestnanosti". To bola štvrtá najčastejšia a zároveň prvá naozaj konkrétna odpoveď (na prvých miestach boli odpovede týkajúce sa všeobecných výhod a nevýhod vstupu a na vplyv vstupu na celkovú životnú úroveň).

Nezamestnanosť v Slovenskej republike predstavuje jeden z najzávažnejších sociálno-ekonomických problémov. Miera registrovanej nezamestnanosti na úrovni 17,4 percenta v roku 2002 je jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín Európskej únie. Oproti posledným rokom to predstavuje mierne zníženie, táto úroveň je však ešte stále vyššia ako miera nezamestnanosti v roku 1998. Navyše je veľmi nerovnomerne rozdelená v rámci jednotlivých regiónov Slovenska. Osobitným problémom je dlhodobá nezamestnanosť. Celková miera dlhodobej nezamestnanosti bola v roku 2001 na úrovni 11,3 percenta, čo oproti roku 2000 predstavovalo nárast o 1,2 percenta. Táto úroveň je najvyššia spomedzi všetkých členských aj kandidátskych krajín EÚ a to aj napriek tomu, že celková úroveň nezamestnanosti je v niektorých krajinách vyššia.

Ako je to v EÚ?

Situácia v oblasti nezamestnanosti nie je veľmi optimistická ani v samotnej Európskej únii. Tá sa už niekoľko rokov usiluje bojovať s jej - v porovnaní s inými vyspelými krajinami ako USA alebo Japonsko - relatívne vysokou mierou. Priemerná miera nezamestnanosti v rámci krajín Európskej únie dosiahla ku koncu roku 2002 úroveň 8,6 percenta, pričom v priebehu roka vývoj zaznamenal veľmi mierny, ale súvislý nárast z hodnoty 8,1 percenta na začiatku roku 2002. Najvyššia nezamestnanosť bola evidovaná v Španielsku (11,3 %), Grécku (10,3 %), Fínsku a Taliansku (9,1 %). Aj v krajinách EÚ sú výrazné regionálne rozdiely. Zaujímavým faktom pritom je, že úroveň regionálnych rozdielov výrazne nezávisí od celkovej ekonomickej vyspelosti krajiny. V kontexte EÚ mierne zaostalé krajiny, ako Portugalsko alebo Grécko, majú regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti relatívne malé, kým niektoré vyspelejšie štáty (ak použijeme ako ukazovateľ napr. HDP na obyvateľa), ako Taliansko, Belgicko alebo Nemecko, sa musia vysporiadať s markantnejšími regionálnymi rozdielmi. Najnižšia miera nezamestnanosti v rámci Európskej únie bola v regiónoch Utrecht (Holandsko) - 1,2 %, Aland (Fínsko) - 1,3 % a Bershire (Veľká Británia) - 1,6 %. Najvyššia (okrem francúzskych zámorských departmentov) bola v regiónoch Kalabria (Taliansko) - 24,8 %, Campania (Taliansko) - 22,8 % a Andalúzia (Španielsko) - 22,3 %. To sú rozdiely porovnateľné zo Slovenskom.

Čo sa zmení po vstupe?

Samotné riešenie nezamestnanosti však bude naďalej v kompetencii Slovenska, a preto budúci vývoj v tejto oblasti bude v oveľa väčšej miere závisieť od krokov slovenskej vlády ako od samotného vstupu Slovenska do EÚ. Pôjde predovšetkým o vytváranie vhodných podmienok na rozvoj podnikateľského sektora ako kľúčového tvorcu nových pracovných miest. Na jednej strane sa dá očakávať zvýšený prílev priamych zahraničných investícií, na druhej strane vznikne silnejšia konkurencia pre domáce podniky, čo môže viesť k ich bankrotom, a tým aj zániku pracovných miest. Dôležitá bude tiež podpora vzdelávania. Podľa štatistík EÚ dochádza k výraznému presunu tvorby nových pracovných miest do sektorov a oblastí, ktoré vyžadujú vysokokvalifikované "biele goliere". Naopak, počet pracovných miest pre nekvalifikovaných robotníkov mierne klesol. Slovensko má v oblasti vzdelávania veľké nedostatky. Prvým problémom je už samotný objem zdrojov na vzdelávanie, ktorý dosahuje len 3,7 percenta HDP krajiny, pričom permanentne klesá (priemer v krajinách EÚ je 5,1 % HDP krajiny).

Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku nedosahuje ani 13 percent, čo je približne dvakrát menej ako priemer EÚ. Vstup do EÚ môže napomôcť akcelerácii tohto procesu. Už v súčasnosti Slovenská republika ťaží z viacerých komunitárnych projektov, ktoré jej umožňujú aktívne zapojenie a prístup k medzinárodným skúsenostiam. Vstup zároveň zjednoduší prístup našich občanov k vzdelaniu na medzinárodne uznávaných školách. Na druhej strane sa tým môže podporiť odlev kvalifikovaných mladých ľudí.Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa zjednoduší aj možnosť zamestnania v krajinách EÚ. Slováci tam budú môcť pracovať bez toho, aby si museli vybavovať akékoľvek pracovné povolenia alebo víza. Túto možnosť budeme mať aj vo všetkých nových členských krajinách, čo slovenským občanom pravdepodobne umožní bez problémov pracovať v krajinách ako Česká republika, Maďarsko alebo Poľsko. Celkové prognózy vývoja nezamestnanosti predpokladajú postupné znižovanie nezamestnanosti, aj keď podľa pesimistov až v dlhodobejšom horizonte.

Aktívna politika trhu práce

Vstup do EÚ bude mať výrazný vplyv na aktívnu politiku zamestnanosti, keď možno až vyše polovica zdrojov na jej podporu bude pochádzať z Európskeho sociálneho fondu a súčasne dôjde k zmene v spôsobe jej realizácie s oveľa väčším dôrazom na projektový systém podpory.V porovnaní s krajinami EÚ vydávame na aktívnu politiku zamestnanosti podstatne menej prostriedkov. V roku 2001 to bolo len 0,23 percenta z HDP, aj to len vďaka osobitným štátnym dotáciám pre dlhodobo nezamestnaných. Bez týchto dotácií by to bolo len 0,058 percenta z HDP, pričom 9 z 15 krajín EÚ vydáva na túto oblasť pravidelne viac ako 1 percento z HDP. Slovensko bude môcť prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu čerpať v rokoch 2004 až 2006 vyše 9 miliárd Sk, čo bude znamenať výrazné navýšenie prostriedkov pre aktívnu politiku zamestnanosti a tým aj šancu znižovať nezamestnanosť.

Európska stratégia zamestnanosti

Podpora z EÚ sa bude môcť čerpať len v súlade s Národným rozvojovým plánom a jeho sektorovými časťami. Plán obsahuje aj základné ciele, priority a opatrenia na ich dosiahnutie v oblasti boja s nezamestnanosťou, pričom vychádzajú z Európskej stratégie zamestnanosti pri reflektovaní situácie na slovenskom trhu práce. Táto stratégia má pre roky 2000-2006 štyri základné oblasti podpory: Zamestnateľnosť. Do podpory tejto oblasti smeruje z Európskeho sociálneho fondu najväčšia časť financií, pričom ich väčšia časť je zameraná na priamu podporu nezamestnaných. Ide o rozvoj ich vzdelania, zručností a schopností, tak aby sa zvýšili ich šance, že si nájdu zamestnanie. Špeciálna pomoc je poskytovaná znevýhodneným skupinám - starší ľudia nad 55 rokov, mladí absolventi, zdravotne postihnutí a pod.

Podpora podnikania. Priamo súvisí s tvorbou pracovných miest. Cieľom je urobiť malé podniky konkurencieschopnými a podporiť ich rozvoj, ktorý následne zabezpečí tvorbu nových pracovných miest.

Adaptabilita. Významnou zložkou tejto oblasti je podpora rozvoja ľudských zdrojov tak, aby sa prispôsobili novým požiadavkám a trendom. Z pohľadu činností ide najmä o využívanie informačných a komunikačných technológií a o rozvoj nových tréningových metód.

Rovnosť šancí. Veľká pozornosť sa venuje aj rovnosti šancí pri získavaní zamestnania, a to najmä na podporu rovnosti mužov a žien. V rámci tejto sumy sú podporované špecifické aktivity pre ženy, flexibilita vzdelávania, aktivity starostlivosti o deti, ale tiež všetky formy antidiskriminačných opatrení na trhu práce zaručujúce rovnosť bez ohľadu na rasu či sexuálnu orientáciu.

Projekty, projekty, projekty

Všetka pomoc sa poskytuje prostredníctvom konkrétnych projektov. To znamená, že bude záležať na samotnom regióne, obci a občanoch, aké projekty dokážu pripraviť a následne aj realizovať a či sa pomocou nich podarí zabezpečiť zníženie nezamestnanosti. EÚ v tomto smere nezasahuje do kompetencií štátu a regiónov. Aj preto sa nedá v krátkodobom horizonte očakávať prudké zlepšenie nezamestnanosti. Vyčlenené priority však umožnia venovať väčšiu pozornosť najviac postihnutým skupinám (prevažne dlhodobo nezamestnaným alebo problematickým skupinám, ako sú zdravotne postihnutí, čerství absolventi alebo nezamestnaní vo veku nad 50 rokov).Práve schopnosť pripraviť a realizovať konkrétne projekty na zlepšenie nezamestnanosti bude rozhodovať o tom, ktoré regióny budú v boji s nezamestnanosťou úspešné a ktoré nie. Vstup do Európskej únie dáva šancu na jej znižovanie, ale využiť ju musíme sami.

Vytvorenie komunity (Veľká Británia)

V jednej zo štvrtí mesta Sligo s približne tritisíc obyvateľmi vládla pomerne neutešená situácia. Nezamestnanosť sa pohybovala na úrovni 35 percent, pričom v niektorých častiach dosahovala až 70 percent. Dve tretiny populácie odchádzali zo školy vo veku 15 rokov a len 3 percentá mali vysokoškolské vzdelanie. Mladých ľudí nik nepodporoval v rozvoji ich schopností a zručností. Obrat nastal až zjednotením všetkých zainteresovaných subjektov, ktoré vytvorili spoločné partnerstvo. Na ňom sa podieľali napríklad miestne vzdelávacie centrá, polícia, občianske iniciatívy a pod. Táto skupina pripravila zamestnaneckú schému, na základe ktorej pracovalo prvých deväť ľudí na zlepšení prostredia vo štvrti. Neskôr vznikli ďalšie pracovné príležitosti a kontaktné miesto, ktoré pomáhalo nájsť nezamestnaným voľné pracovné pozície. V rámci neho začali fungovať kluby, ktoré zamestnávali nezamestnaných pre práce pomáhajúce komunite, ako napr. centrum pre matky, kde mohli nakrátko nechať svoje malé deti, centrum pre mládež, kde si robili domáce úlohy alebo navštevovali rôzne záujmové krúžky. Na základe úspešného pôsobenia tohto centra vzniklo v krajine ďalších šesť podobných iniciatív. Európska únia financovala viac ako 60 percent nákladov projektu.

Keď sa prepustení pracovníci stanú podnikateľmi (Fínsko)

V jednom z fínskych regiónov v dôsledku silnej medzinárodnej konkurencie zatvorili textilnú továreň. Keďže v danom sektore nebolo možné nájsť vhodné pracovné miesta, piati pracovníci sa rozhodli začať podnikať. S pomocou miestneho centra a zdrojov Európskej únie založili podnik, ktorý bol akousi strešnou organizáciou pre každého z nich a ktorý im poskytoval potrebnú vzájomnú pomoc. Spočiatku sa venovali najmä malým subdodávkam pre lokálny trh, postupne sa im však podarilo aktivity rozšíriť aj na širšie okolie, pričom budúcnosť podniku dnes vyzerá veľmi sľubne. Ich úspech zároveň motivoval k podobných aktivitám aj iných ľudí, ktorí získali príklad, že táto cesta je realizovateľná a môže viesť z vytvoreniu pracovných miest. Európska únia prispela na tento projekt sumou približne 160 mil. SK (vyše 70 percent všetkých nákladov), z čoho časť tvorila investičná pôžička, ktorú podnikatelia postupne splácali.

Slovo - spoločensko-politický týždenník 20/2003

Obsah čísla 2/2003